100% prestoj

V prvom týždni mesiaca jún 2021, nastala zaujímavá situácia na balení, oddelenie LGE.

Na tomto pracovisku nebolo na piatok 4.6. dostatok práce a preto sa v priebehu týždňa riešilo, kto bude mať záujem o náhradnú prácu, prípadne kto si namiesto náhradnej práce chce zobrať radšej dovolenku.
Prakticky takmer celá zmena si zobrala dovolenku, okrem jednej našej členky, ktorá mala výrazne menej dovolenky ako jej kolegyne, a preto jej majsterka zisťovala od nadriadených, či môže mať táto zamestnankyňa zaplatenú 70% prekážku na strane zamestnávateľa, keďže jej zamestnávateľ nemal reálne akú prácu prideliť.
Odpoveď bola, že môže.

No čo sa však nestalo. S odstupom dvoch týždňov dostala majsterka informáciu od svojich nadriadených, že 70% prekážku nemôžu zamestnankyni dať, lebo to odbory neschválili. (Odborová organizácia vôbec o tejto skutočnosti nebola informovaná zo strany zamestnávateľa, resp. nadriadených).

Zamestnankyni bolo povedané, že sa to musí riešiť cez náhradné voľno, alebo si má vypísať dovolenku, lebo inak sa to nedá urobiť (2 týždne spätne žiadať niekoho o vypísanie dovolenky mi príde absolútne neprijateľné a neprofesionálne, ale skúsili...).

Taktiež ma prekvapil prístup nadriadených, aj vedúceho tohto oddelenia, že medzi ľudí dával takúto informáciu, že to odbory neschválili, nakoľko na prekážke v práci vo výške 70% priemernej mzdy sme dohodnutí so zamestnávateľom v KZ až do 30.4.2023. (Treba povedať, že ide o človeka, ktorý má dlhodobý problém s našim pôsobením a prácou. Len škoda, že lepšie neovláda tú svoju a potom musíme riešiť takéto problémy).

Avšak, malý háčik, ak zamestnávateľ nevie prideľovať zamestnancovi prácu a má mať niekto prekážku v práci vo výške 70%, je samozrejme potrebné aby to vedúci oznámil personálnemu oddeleniu, ktoré pripraví aj so zoznamom dotknutých zamestnancov dohodu o tejto prekážke medzi zamestnávateľom a OZ KOVO.

Takže v tomto prípade sa z nášho pohľadu pochybilo jednoznačne na strane nadriadených. Nariaďovanie dovolenky má určitú lehotu zadefinovanú v Zákoníku práce a táto nebola dodržaná. Preto sme v tomto prípade navrhli zaplatiť zamestnankyni tzv. prestoj, ktorý je hradený vo výške 100% jej priemernej mzdy. Zároveň sme požiadali zamestnávateľa o preškolenie nadriadených na tomto konkrétnom pracovisku.

Tento týždeň som dostal osobne potvrdenú informáciu, že tak ako sme navrhli, zamestnankyňa bude mať za tento deň zaplatený prestoj 100% (ako dovolenka).

Opäť sa ukázalo, aké je dôležité, aby naši členovia vedeli základné práva vyplývajúce zo Zákonníka práce a aby si svoje práva nepošliapali sami.
Zamestnankyňa vedela, že dovolenku jej môžu nariadiť minimálne 7 dní vopred, a preto sa rozhodla dovolenku nepodpísať, poradiť sa s nami a spravila dobre.
Možno, niekto iný, by po slovách vedúceho, že inak sa to nedá, podpísal dovolenku a už by nebolo možno situáciu riešiť a spokojní by boli opäť len nadriadení, nakoľko by sa o ich chybe a zlej informovanosti nikto nedozvedel a doplatil by na to opäť len ten najslabší, zamestnanec...