článok MY Topoľčany

Opätovné vyhlásenie štrajku nevylučujú

Zamestnanci spoločnosti ZKW pri Topoľčanoch momentálne čelia neistej budúcnosti s hrozbou hromadného prepúšťania, ktoré môže zasiahnuť viac ako 300 ľudí. O tom, ako sa odborári snažia ochrániť pracovníkov a prečo boli po prvom vyjednávaní sklamaní, sme sa porozprávali s Patrikom Mrižom, predsedom výboru OZ KOVO ZKW.

V rozhovore nám prezradil, ako prebieha komunikácia medzi zamestnávateľom a odbormi, prečo chcú niektorí zamestnanci odísť aj dobrovoľne, aké klebety kolujú vo firme a dokonca i to, že sa pripravujú na vyjednávanie ohľadom zvyšovania mzdy.

Ako momentálne prebieha komunikácia medzi odbormi a manažmentom spoločnosti ZKW v súvislosti s ohláseným hromadným prepúšťaním?
So zamestnávateľom sme v pravidelnom kontakte, dá sa povedať, že každý týždeň. Každý mesiac by mal byť označený zoznam zamestnancov, ktorí budú prepustení.
Každú jednu výpoveď prerokovávame. Zo zákona máme lehotu sedem dní. Keď nám zoznam predložia, zoberieme si ho do kancelárie, prerokujeme ho s výborom a zisťujeme situáciu našich členov.
Pokiaľ je tam niekto, kto má nejakú vážnu životnú situáciu a treba sa za neho ešte postaviť, upozorníme na to zamestnávateľa, lebo ten nie všetko vie o svojich zamestnancoch.
Rovnako preverujeme, či tam nie sú zamestnanci, ktorí majú ochranu. Napríklad osoby nad 60 rokov, osamelí rodičia s dieťaťom do veku desať rokov alebo manželské páry, kde nie je možné, aby bol s oboma ukončený pracovný pomer výpoveďou.
Samozrejme, keď je niekto uprednostní dohodu, neráta sa to a toho druhého by teoreticky mohli prepustiť. Zároveň sledujeme, či medzi dotknutými nie sú zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť alebo členovia výboru – v takýchto prípadoch totiž zamestnávateľ potrebuje náš súhlas na ukončenie pracovného pomeru.

Podľa čoho vyberajú zamestnancov, ktorí majú odísť?
Vyberajú manažéri. Či sa radia so šéflídermi presne nevieme, ale majú zohľadňovať aj výkon a samozrejme dochádzku.
Zamestnanci, ktorým končí zmluva, na zozname nie sú. Pre firmu by to bolo zbytočné. Nepredĺžia im zmluvu a kvázi sa potom do zoznamu nerátajú.

Podarilo sa Vám pri prvom zozname zamestnancov vyjednať nejaké ústupky?
Pri prvom zozname sme boli sklamaní. Zo 40 zamestnancov, ktorí sa na ňom ocitli, sme sa snažili pomôcť jednej pani, ktorá chcela zotrvať vo firme. Dôvodom bolo, že jej manžel bol práve evidovaný na úrade práce, pričom mali malé deti. Napriek našej snahe zamestnávateľ na túto situáciu neprihliadol a prepustil ju.
Ďalší prípad sa týkal inej zamestnankyne, ktorá síce nebola na zozname prepustených, ale končila jej zmluva. Chýbalo jej len 13 dní do odpracovania dvoch rokov, aby mohla ísť na podporu.
Navrhovali sme zamestnávateľovi, aby jej zmluvu predĺžil aspoň o mesiac s dohodou o následnom ukončení pracovného pomeru. Ani v tomto prípade však zamestnávateľ nevyhovel a argumentovala tým, že jej radšej pomôžu nájsť novú robotu.
Lenže ľudia si po prepustení potrebujú aj trochu oddýchnuť, a nie hneď v pondelok nastúpiť do novej práce po tom, čo v piatok skončili v tej starej.

Aké ďalšie kroky podnikáte, aby ste ochránili zamestnancov a minimalizovali dopady prepúšťania?
Napríklad nás nedávno kontaktovalo jedno občianske združenie Palis & comp., ktoré sa stará o nezamestnaných. Sídli tu v Topoľčanoch a dokonca idú aj na úrad práce s nimi, pomáhajú im so začlenením do novej roboty.
Podľa toho, čo nám hovorili, sa nám ich projekt páči, spolupracujú aj s ministerstvom. Dávali sme teraz informácie ľuďom, aby vedeli o takejto možnosti, že aj oni im vedia nejako pomôcť.

Aké je to zo strany zamestnávateľa s hľadaním novej práce. Vidíte snahu?
Snahu vidíme. Viem, že zamestnancom dávajú prospekty firiem, ktoré v okolí naberajú, komunikujú s okolitými firmami. Ale či sú to vhodné pozície pre tých ľudí, to sa už musia sami rozhodnúť.
Vieme, že ponúkajú HYZU, myslíme si, že to nie je zrovna ideálna práca. Ponúkajú aj nejakú firmu pri Nitre, lenže nie každému vyhovuje dochádzať skoro hodinu do práce.

Dotýka sa prepúšťanie rovnako všetkých oddelení?
Čo sa týkalo prvého zoznamu, boli tam najmä výrobní pracovníci. Z THP (technicko-hospodársky pracovník, pozn. red) tam bola, myslím, jedna zamestnankyňa.
Hovorili nám, že v druhom mesiaci budú kvázi iné mená, ale čo to presne znamená a či to bude väčšia časť THP zamestnancov, to neviem.

V rámci dobrovoľných odchodov, je ochota zo strany zamestnancov?
Áno, túto informáciu sme zdieľali v našej členskej skupine, keď sme sa dozvedeli o tejto situácii. Bola to naša iniciatíva s cieľom zistiť, či medzi zamestnancami nie sú takí, ktorí sa po dlhých rokoch cítia vyhorení a boli by ochotní odísť dobrovoľne s odstupným. S tým, že vlastne zachránia miesta iným kolegom.
Boli sme prekvapení, hneď sa nám nahlásilo 30 ľudí. Tento zoznam sme dali zamestnávateľovi. Medzičasom, za ten mesiac, už máme ďalších skoro 20 mien. Uvidíme, či bude zamestnávateľ ochotný aj týchto ďalších dobrovoľníkov hodiť zoznam.
Nie je isté, že prepustí všetkých dobrovoľníkov, nemusí vyhovieť každému. Pri rozhodovaní berie do úvahy aj dochádzku a výkonnosť – ak ide o dobrého zamestnanca, ktorého si váži a nechce o neho prísť, pravdepodobne mu odchod neumožní, aj keď by sám chcel odísť.

Koľko zamestnancov je podľa vašich informácií skutočne ohrozených stratou práce? Z vedenia prišli informácie, že prepustenie sa má týkať približne 300 zamestnancov, na úrade práce je nahlásených 428. Očakávate, že číslo 428 bude reálne naplnené, alebo môže byť nižšie?
Dúfame, že sa nenaplní. Ono to tak býva, že firmy povedia viac, aby mali z čoho čerpať. Ale väčšinou sa stáva, dúfajme, že to bude aj naša situácia, že ich je oveľa menej.
Počuli sme informácie, ale nemáme ich oficiálne potvrdené, že by to malo byť okolo 300 zamestnancov. Lenže situácia sa môže za pol roka zmeniť. Možno to nebude ani tých 300 a možno, že to bude presne 428 a bude sa pokračovať ďalej. Ťažko teraz dopredu povedať.
Za február sme mali napríklad 40 mien, teraz v marci nevieme. Prídeme na stretnutie a či tam bude 30 alebo 60 mien, to dopredu nevieme.

Na verejnosti sa hovorí veľa o tom, že sa vyhadzujú najmä Slováci a cudzinci zostávajú. Ako to vidíte vy?
Z časti sú to klebety, ktoré sa nezakladajú úplne na pravde, pretože na tom prvom zozname neboli len Slováci.
Hlavne si treba uvedomiť, že čo sa týka kmeňových zamestnancov, tých je okolo 2600, je drvivá väčšina Slovákov. Myslím si, že zahraničných môže byť okolo 200. Keďže hromadné sa týka kmeňových, je jasné, že sú tam hlavne Slováci. Agentúry majú vyše 500 zamestnancov a tam je väčšina ľudí zo zahraničia. Lenže z agentúr my zoznamy nemáme, tým len nepredĺžia zmluvu. Ale vieme, že v decembri a v januári nepredlžovali zmluvy aj zahraničným agentúrnym pracovníkom. Keď niekomu končí zmluva, zamestnávateľ nepozerá či to je Slovák, či to je Ukrajinec. Proste sa spojí s nadriadeným a rozhodnú sa, či tomuto zamestnancovi predĺžia zmluvu alebo nie. Čiže je to úplne individuálne.

Vo firme pracujú zamestnanci z viacerých krajín. Máte prehľad z akého počtu krajín je tam zastúpenie?
Myslím, že tu pracujú ľudia zo 17 krajín. Filipínci prišli poslední, tých je napríklad 47. Hovorí sa ale, že ich tu je päťsto. Je to blbosť, ale viete, v takej veľkej firme sa vždy šíria fámy. Niekto niečo povie, tri razy sa to otočí a potom tieto nepravdivé informácie kolujú firmou.

Obracajú sa na vás aj zahraniční kmeňoví pracovníci?
Áno, máme v členstve aj Ukrajincov, Macedónčanov, Srbov. Nie je ich veľa, ale máme aj zahraničných, zo zahraničných je v členstve najviac Ukrajincov.

Minulý rok ste sa snažili vyhlásiť štrajk za dodatok ku kolektívnej zmluve. Neprešlo to, podmienky na vyhlásenie štrajku sú prísne, nebolo dostatok podpisov a splnená zákonná povinnosť. Môže sa stať, že pokus o štrajk zopakujete?
Pokiaľ by sme ho potrebovali a ľudia by ho chceli a podporili, určite.

Keby ste ale do toho chceli ísť opäť v súčasnej situácii, predpokladám, že ľudia by sa báli o svoje miesta.
Je pravdepodobné, že keď sa báli minulý rok a nebolo prepúšťanie, teraz by bola obava ešte väčšia. Samozrejme, necháme sa prekvapiť ako začne kolektívne vyjednávanie. Určite nie sme toho názoru, že teraz nemôže prísť k takej situácii opäť, lebo všetko je to o ľuďoch. Pokiaľ by boli ľudia ochotní a budeme vidieť, že v kolektívnom vyjednávaní to inak nejde, je otvorená aj táto možnosť. Niektorí ľudia preto ani nehlasovali, pretože verili, že ak k štrajku nepríde, všetko bude v poriadku. K štrajku však nedošlo a o pár mesiacov sa aj tak vyhlásilo hromadné prepúšťanie.

V súčasnej situácii ale asi tento rok nejaké vyjednávanie ohľadom vyšších platov nebude, či?

Bude, jasné. 17.marca máme prvé kolo kolektívneho vyjednávania. My sme odovzdali nejaký návrh, zamestnávateľ nám odpísal, že s tým návrhom nesúhlasí. To je pri každom vyjednávaní.
Na prvom vyjednávaní uvidíme, či príde zamestnávateľ s nejakým protinávrhom. Možno nám predstaví, aké sú jeho možnosti. Vyjednávanie musí začať, pretože 30.apríla končí celá kolektívna zmluva, čiže od 1.mája by mala byť dohodnutá nová.

Kedy bolo naposledy zvyšovanie mzdy?
Teraz ku koncu roka, to bol vlastne len dodatok. Dá sa povedať, že každý rok sa zvyšovala.

Ako hodnotíte pracovné podmienky vo firme? Sú stále na rovnakej úrovni ako napríklad pred rokom?
Ja si nemyslím, že podmienky sa nejako oproti minulému roku zhoršili, stále je to o tom istom, veľmi záleží na nadriadených. Máme tu šikovných nadriadených, ktorých máme aj v členstve a vedia správne komunikovať s ľuďmi a pomôcť im, ale bohužiaľ máme aj takých nadriadených, ktorí tú zamestnancom strpčujú život.

Máte informácie aj od ľudí, ktorí už boli prepustení, či si našli novú prácu v regióne?
Od niektorých áno, zopár ľudí mi už písalo. Napríklad viem, že nastúpili v Bánovciach v Milsy. To sú väčšinou zamestnanci od Partizánskeho, majú to bližšie.
Ďalšia zamestnankyňa mi písala, že nastúpila v Partizánskom do Medlinu. Niektorí si, samozrejme, idú oddýchnuť na podporu alebo na PN.

Aká je výška odstupného?
Všetkým zamestnancom je zatiaľ ponúknutá najprv dohoda. Dá sa povedať, že tá je vždy finančne výhodnejšia.
Zamestnanci, ktorí sú vo firma viac ako štyri roky majú pri dohode jeden mesiac navyše z kolektívnej zmluvy vo výške priemernej mzdy. Momentálne dáva zamestnávateľ ešte dva mesiace navyše.
Čiže zamestnanec, ktorý je napríklad nad desať rokov vo firme, má teraz odstupné sedem mesiacov priemernej mzdy.

To sa nečudujem, že odchádzajú aj dobrovoľne.
Áno, preto väčšina dobrovoľníkov sú zamestnanci z kategórie 5-10 rokov, tí majú šesťmesačné odstupné, alebo desať až viac rokov, tí majú sedemmesačné. Po toľkých rokoch niektorí ľudia fakt potrebujú zmenu, niektorým aj vyhovuje, keď sú na zozname.

Aký bude v súvislosti so situáciou váš ďalší postup?
My budeme teraz každý mesiac podrobne sledovať zoznam a keby nastane situácia, že tam napríklad vidíme len slovenských zamestnancov, aj my sa na to budeme pýtať a tieto informácie zverejňovať. Chceme, aby to bolo transparentné, aby ľudia vedeli, akých zamestnancov prepúšťajú.
Určite by sme nepodporovali firmu v tom, že poďme prepúšťať Slovákov a budeme si tu nechávať len zahraničných zamestnancov. To nedáva zmysel ani nám. Ale nerozdeľujeme zamestnancov na Slovákov a Neslovákov, pre nás je priorita zamestnanosť v tomto regióne.